Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-460/20 | Google (Odstránenie údajne nesprávneho obsahu) Právo na vymazanie („právo na zabudnutie“): poskytovateľ vyhľadávača musí odstrániť odkaz na informácie uvedené v obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, pokiaľ žiadateľ preukáže, že sú zjavne nesprávne (takýto dôkaz nemusí vyplývať zo súdneho rozhodnutia vydaného proti editorovi internetovej stránky).
Vedúci predstavitelia skupiny investičných spoločností požiadali Google o odstránenie odkazov na výsledky pri vyhľadávaní uskutočnenom na základe zadania ich mien, preberajúcom odkazy na určité články kriticky prezentujúce investičný model tejto skupiny. Tvrdili, že články obsahujú nesprávne tvrdenia. Google odmietla žiadostiam vyhovieť, s odvolaním na odborný kontext článkov a tvrdila, že nevedela, či sú informácie obsiahnuté v článkoch správne alebo nie.
Nemecký Spolkový súdny dvor, ktorému bol spor predložený, požiadal Súdny dvor o výklad GDPR, ktoré upravuje okrem iného právo na vymazanie („právo na zabudnutie“)[1]. Súdny dvor v rozsudku uvádza: právo na ochranu osobných údajov nie je absolútne, posudzuje sa vo vzťahu k jeho funkcii v spoločnosti a musí byť vyvážené s ostatnými základnými právami. GDPR stanovuje, že právo na vymazanie je vylúčené, ak je spracúvanie potrebné na uplatnenie práva na informácie. Práva dotknutej osoby na ochranu súkromia a ochranu osobných údajov vo všeobecnosti prevažujú nad legitímnym záujmom používateľov internetu, ktorí majú záujem na tom, aby mali k predmetnej informácii prístup. Táto rovnováha môže závisieť od relevantných okolností každého jednotlivého prípadu, od povahy informácie, od jej citlivosti pre súkromie osoby, a od záujmu verejnosti disponovať danou informáciou. Právo na slobodu prejavu a na informácie nemožno zohľadniť v prípade, ak aspoň časť uvedených informácií, na ktoré je zriadený odkaz, a ktorých dôležitosť nie je zanedbateľná, sa ukáže byť nesprávnou.
Pokiaľ ide o povinnosti žiadateľa (dotknutej osoby) o odstránenie odkazu z dôvodu nesprávneho obsahu, žiadateľovi prináleží preukázať zjavnú nesprávnosť informácií, alebo ich časti, ktorých dôležitosť nie je zanedbateľná. Žiadateľ má povinnosť poskytnúť iba dôkazy, pri ktorých je od neho možné primerane požadovať, aby ich zisťoval. Žiadateľovi nemôže byť ešte v štádiu pred podaním žaloby uložená povinnosť, aby predložil napríklad súdne rozhodnutie vydané proti editorovi predmetnej internetovej stránky, a to ani v podobe predbežného opatrenia.
Pokiaľ ide o povinnosti a zodpovednosť poskytovateľa vyhľadávača, tento na účely overenia toho, či v nadväznosti na žiadosť o odstránenie odkazu môže byť obsah naďalej zahrnutý v zozname výsledkov vyhľadávania uskutočneného prostredníctvom jeho vyhľadávača, sa musí opierať o všetky práva a záujmy, ako aj o všetky okolnosti prejednávanej veci. Poskytovateľ nemôže byť povinný vykonávať aktívnu úlohu pri zisťovaní skutkových okolností nepodložených žiadosťou o odstránenie odkazu, na účely jej posúdenia. Teda ak žiadateľ o odstránenie odkazu predloží dostatočné dôkazy podporujúce jeho žiadosť a preukazujúce zjavnú nesprávnosť informácií v obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, poskytovateľ vyhľadávača je povinný tejto žiadosti vyhovieť. V prípade, ak predloží súdne rozhodnutie, v ktorom sa uvedené konštatuje, to platí dvojnásobne. Ak sa nesprávnosť informácií, na ktoré je zriadený odkaz, nezdá byť zjavnou so zreteľom na dôkazy, takejto žiadosti nie je poskytovateľ pri neexistencii súdneho rozhodnutia povinný vyhovieť. V takomto prípade žiadateľ musí mať možnosť sa obrátiť na národný dozorný alebo súdny orgán, aby tieto uskutočnili nevyhnutné overenia a nariadili prevádzkovateľovi prijať opatrenia.
Na základe uvedeného rozsudku poskytovateľ vyhľadávača má naopak povinnosť používateľov internetu upozorniť na existenciu správneho alebo súdneho konania týkajúceho sa údajnej nesprávnosti obsahu, pokiaľ bol o takomto konaní informovaný.
Vieme Vám poradiť a pomôcť pripraviť obdobnú žiadosť na odstránenie odkazu na obsah (uplatnenie svojich práv) konkrétnemu prevádzkovateľovi sociálnej siete alebo poskytovateľovi služby. Napíšte nám na ochranaudajov@isecure.sk
[1] Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.